Viktor Byčkov ( Kuzmič )
Viktor Nikolajevič Byčkov se narodil v Leningrade (Petrohrad). Už v detstve sa chcel stať hercom – svoji prvú rolu stvárnil na pionierskom tábore. Viktor spomína: “Bol som malý a chudý. Brucho mi urobili z vankúša a ja som sa bál, že mi vypadne.. A nakoniec sa tak i stalo”. Ako mladý nemyslel len na herectvo, po 8.triede uvažoval aj o medicíne, konkrétne o gynekológii. Na lekársku fakultu se ale nedostal (“Bol som vtedy taký srandovný typ a na skúškach mi nejaká žena povedala - “Pozri, neserióznych tu nestrpíme!”. Robila si žarty a ja som to nepochopil… Urazil som sa a na medicínu som nešiel”), začínal na PTU (odbornom učilišti technickom), kde ho opäť ovládli “herecké“ myšlienky a začal navštevovať divadelné štúdio, kde se z komparzu rýchlo prepracoval k hlavným úlohám.
Nasledovala služba v Sovietskej armáde a po návrate (1976) Štátny divadelny, múzický a filmový inštitút v Leningrade, sekcia národného umelca I. P. Vladimirova, vtedy vedúceho režiséra Štátneho akademického divadla “Lensovetu“. Inštitút Byčkov ukončil v roku 1982. Od druhého ročníka vystupoval na divadelnej scéne v predstaveniach ako “Ľavák”, “Ľadová kráľovna”, “Hráči”, “Dulcinea z Tobosy”, “Skrotenie zlej ženy”, “Žobrácka opera“, “Lesť a láska” ai. V rokoch 1991 - 1992 pôsobil v Divadle komédie N. P. Akimova (“Koníček Hrbáčik”, “Romulus Veľký”...). Rok 1993 a divadlo “Domček z karát”, 1995 - “Komediantov prístrešok”, 1996 - divadlo “Staré jablko” vo fínskom Lahti a Gogolove “Bláznove zápisky”. V roku 2004 si Byčkov zahral “Ľaváka“ v jeho muzikálovej verzii a v roku 2005 bol pozvaný do divadla, v ktorom začínal - “Lensodvet“ - do role Profesora Tesmana v Ibsenovej dráme “Heda Gablerová“.
Vo filme debutoval v roku 1980 - POSLEDNÝ ÚTEK (1980) v roli branca. V roku 1985 sa objavil v Rogožkinovej vojnovej dráme PRE NIEKOĽKO RIADKOV (1985), v ktorej stvárnil nemeckého poľovníka. S týmto režisérom Byčkov spolupracuje trvalo – objavil sa v jeho filmoch MISS MILIONÁRKA (Miss Millionerša, 1988), ČEKISTA (1991), ŽIVOT S IDIOTOM (1993), TRETIA PLANÉTA (1990) a OPERÁCIA “ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK!” (1996). Popularitu si získal v roli lovca Kuzmiča v komediálnej sérii – koho iného - Alexandra Rogožkina: SVÉRÁZ NÁRODNÍHO LOVU (1995), SVÉRÁZ NÁRODNÍHO RYBOLOVU (1998) a SVÉRÁZ NÁRODNÍHO LOVU V ZIMĚ (2000). V roku 1995 na filmovom festivale “Vivat, kino Rossii“ získal za “Kuzmiča“ cenu “Priznanje” pre herca v “najlepšej mužskej úlohe.“
Uznanie zo strany obecenstva i kritiky si získal Rogožkinov film KUKUŠKA / KUKUČKA (2002), v ktorom sa Viktor Byčkov predstavil v jednej z hlavných rolí (Kartuzov). S námetom prišiel práve Byčkov: v 39. roku sa stretávajú ruský a fínsky vojak, ktorí sa navzájom nenávidia, udobruje ich jedna Laponka - všetci traja navyše hovoria rôznymi jazykmi. Povedal o tom Rogožkinovi, ten dej trochu upravil a zasadil do roku 1944. V roku 2002 film obdržal v Rusku i v zahraničí viac ako 40 cien, vrátane štátnej ceny Ruskej akadémie filmových umení a vied “Zlatý orol“, a to hneď v niekoľkých kategóriách (okrem iného aj za “najlepší film roku“). Jeden “orol“ pripadol i Byčkovovi ako “najlepšiemu hercovi“ a z rúk prezidenta Vladimíra Putina prevzal Štátnu cenu Ruska. V roku 2005 za rolu Ivana Kartuzova obdržal Cenu poroty na 2. moskovskom festivale “Moskovská premiéra“.
V roku 2005 bol Viktor Nikolajevič pozvaný do legendárneho ruského programu “Dobrú noc, decká!“, ktorý s potešením uvádza dodnes. “Program viedlo veľa mužských účinkujúcich, ale prišli a odišli. Strýčko Víťo – Viktor Byčkov, zaujal prázdne miesto “muža – vychovávateľa“ a zdá sa nám práve ako ten otec, ktorý si vie nájsť na deti čas...“, - potvrdzujú tvorcovia programu.
Viktor Byčkov je laureátom ceny “Strieborná podkova“ a v roku 2004 bol menovaný Rytierom Rádu cti a dôstojnosti “Mocná Rus“ za významnú profesionálnu a tvorivú činnosť, obnovenie mierumilovných a duševných tradícií a veľkej zásluhy o rozvoj kultúry a umenia Sankt-Peterburgu a Ruska.